Sídlo Rastislava na území nad stredným Dunajom bolo v 9. storočí hlavným sídlom dynastie slovenských Mojmírovcov; zároveň sídlom nimi pozvaných bratov Cyrila a Metoda, neskôr arcibiskupa Metoda. V 8. storočí v spisoch poznáme tri banské mesta a Nitru; v 9. storočí sa vláda Mojmírovcov spája s dvoma. Mojmírovci sú spojení aj s baníctvom; nálezy a spisy dokazujú aj baníctvo a zlato. Podľa spisov trvala vláda Mojmírovcov trištvrte storočia (piati vládcovia); hlavným mestom bolo sídlo Rastislava. Svätopluk bol od svojho oslobodenia 871, do smrti 894 (23 r.) moravským kráľom so sídlom v Nitre. Za vlády Svätopluka, bolo sídlo Rastislava sídlom vládcu Slovákov Slavomíra, on oslobodil Nitru, aj Svätopluka. Ríšu Mojmírovcov a štátnosť Slovákov dokazuje veľký počet spisov a od okolitých krajín sa ríša líšila aj primátmi. Svetový dejepis (Kronika ľudstva) uvádza o Slovákoch v 9. st. výrazne viac údajov, ako o susedoch. Sídlo Rastislava, Rastislav a Slavomír tvoria primárne atribúty ríše Mojmírovcov.

Pri hľadaní sídla sa použili spisy ľudí, ktorí žili v 9. storočí a údaje zapísali. Spisy ľudí ktorí vtedy nežili a neskôr písali pre inú krajinu, použili sa ako druhotné. Údaje priamych účastníkov deja (poloha, pohyb vojakov a iných osôb, hranice, susedia, vzdialenosť a smer od Dunaja a Nitry) dovolia určiť polohu sídla; tiež stavebné objekty opísané v spisoch, pevnosť Rastislava, Metodov chrám; zo starých opisov vidno aj prírodné danosti. Je tu použitá zásada: neopúšťať najstaršie písomné údaje, sledovať v čase a priestore, čo mohlo byť a čo nie. Tak poloha sídla Rastislava určená rôznymi spôsobmi, ani raz nesmeruje inde, ako na miesta východne od Nitry, na Pohronie, za Hron, do Štiavnických vrchov. Podľa spisov z 9. storočia, ani žiadne iné mesto nespĺňa kritériá národno-štátneho centra Mojmírovcov viac, ako Banská Štiavnica; počas vlády Svätopluka - spolu s Nitrou.